Dnes je 18. 11. 2017 meniny má Eugen
English
Slovensky
Mapa stránky
RSS

Osobnosti obce

martin-sokol.jpgDr. Martin Sokol

predseda Snemu Slovenského štátu, právnik


* 09.11.1901 Medzibrod
† 16.12.1957 Banská Bystrica

 

Životopis

V rokoch 1927 až 1929 bol ústredným tajomníkom a od roku 1929 až 1933 generálnym tajomníkom Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany. Podieľal sa na tvorbe zákonov autonómie Slovenska, ktorú odsúhlasil premiér ČSR Gen. Jan Syrový 8. októbra 1938.

 


Od roku 1938 bol predsedom Slovenského snemu. Dňa 11. marca menoval prezident ČSR novú vládu Slovenska na čele s Karolom Sidorom a Dr. Sokol sa stal ministrom vnútra. Po vzniku prvej Slovenskej republiky sa stal predsedom Snemu SR až do konca jej trvania.

 

V roku 1940 sa stal členom Štátnej rady SR. Po znovuspojení Československa bol nespravodlivo odsúdený a väznený. Po roku 1949 bol pracovníkom rozličných podnikov. Spolupracoval s predstaviteľmi občianskeho odboja. Zomrel 16. decembra 1957 v Banskej Bystrici a pochovaný je v Medzibrode.

 


 

jozef-hutka.jpgJUDr. Matej Huťka

politik, právnik


* 16.07.1904 Medzibrod
† 06.06.1979 Medzibrod

 

Životopis

Vychodil ľudovú školu v Medzibrode, 1915-1923 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1923-1928 na Právnickej fak. UK v Bratislave. Súdny čakateľ, 1930-1939 advokát a 1939-1945 verejný notár v Michalovciach. V roku 1926-1945 člen HSĽS, ako poslanec krajinského zastupiteľstva za okr. Michalovce podporoval slovenský autonomizmus, predstaviteľ radikálneho krídla HSĽS. Prispieval do Slováka a Slov. pravdy, podporoval kult. podujatia, najmä kat. zamerania, ale aj založenie slov. divadla v Prešove, funkcionár MS ap., člen správnych rád slov. peňažných ústavov a podnikov. Po zániku slovenského štátu bol 25 rokov väznený ako politický väzeň.

  

  


 

ivan-sokol.jpgprof. Ivan Sokol

organový virtuóz, pedagóg a zakladateľ medzinárodného organového festivalu v Košiciach


* 15.06.1937 Bratislava
† 02.08.2005 Nemecko

 

Vzdelanie

základy klavírnej hry získal o. i. u Márie Cikkerovej, matky skladateľa Jána Cikkera
1952 - 1957 Konzervatórium v Bratislave, organ (Irma Skuhrová)
1961 - 1965 Akademie muzických umění v Prahe (Jiří Reinberger)

 

Životopis

Ivan Sokol sa narodil v rodine prominentného slovenského autonomistického politika Dr. Martina Sokola ako tretí syn. Keď mal sedem rokov, jeho otca odvliekli do Sovietskeho zväzu, kde ho väznili štyri roky. Priskoro stratil aj matku. Pevné zväzky kresťanskej rodiny boli celoživotnou posilou pre neho, aj pre jeho bratov. Pod vplyvom neradostných zážitkov raného veku sa formoval jeho vzťah k viere, národu a spravodlivosti, a predsavzatie študovať právo a teológiu. Keď v danom čase a s takou rodinnou anamnézou sa to ukázalo ako neuskutočniteľné, zavážili jeho hudobné predpoklady. V menej ostro sledovanej hudobnej sfére bolo možné jeho prijatie a úspešné ukončenie štúdia organovej hry na Konzervatóriu v Bratislave. Na VŠMU sa nedostal, pretože rektor Andrej Bagar odmietol pripustiť syna predsedu Slovenského snemu na školu. Krátko po tomto neúspechu ho odvelili povestného PTP.

Až keď roku 1961 profesor pražskej AMU Jirí Reinberger spoznal jeho veľké nadanie, umožnil mu študovať na vysokej škole. Už v tom čase bol držiteľom cien z medzinárodnej súťaže Pražského Jara a Bachovej sútaže v Lipsku. Neskôr profesor Reinberger zariadil, aby na košické Konzervatórium premiestnili organ, ktorý národný podnik Varhany Krnov práve vystavoval v Bruseli. Keďže bol jeho prominentným žiakom, umožnil mu, aby tu nastúpil ako prvý pedagóg organovej hry. Spolu s protagonistami novozaloženej Štátnej filharmónie - Bystríkom Režuchom, Annou Kovárovou, potom Lubomírom Cížkom , Karolom Petróczim a so skladateľmi Jozefom Grešákom a Jozefom Podprockým – pozdvihli Košice na druhé naše hudobné centrum.

Podarilo sa mu založiť Medzinárodný organový festival (najstarší na Slovensku) v Košiciach, neskoršie aj pravidelné cykly koncertov v Bardejove a v Humennom a presadiť postavenie koncertného organa v sieni ŠF. Začal tu, ale aj na iných miestach intenzívne nahrávať na gramofónové dosky. Postavil si náročný umelecký cieľ, a to nahrať kompletné organové Bachovo dielo. Okrem toho mal predstavu podnecovať a následne uvádzať celý rad organových diel strednej generácie slovenských skladateľov. Nie všetko sa mu darilo.

Keď roku 1976 novodosadený riaditeľ Konzervatória Merešš zaviedol polovojenský, silne ideologizovaný režim a znemožnil mu jedinú možnosť umeleckej prípravy, nočné cvičenie na školskom organe, odišiel a ostal na „voľnej nohe“. Vymenovaním za sólistu ŠF našťastie získal možnosť stáleho kontaktu s nástrojom. Po odsťahovaní sa do Bratislavy nedokázal zabrániť jeho schátraniu. Aj keď tu ostal žiť, jeho umelecká a organizačná činnosť bola spätá s východným Slovenskom. Z Bachovho rozsiahleho diela sa mu podarilo nahrať len niečo cez polovicu, paradoxne práve v čase, keď bol organ proskribovaným nástrojom. Pokračovanie v projekte po zmene režimu v roku 1989 zamrzlo kvôli sprivatizovaniu a následnému pádu medzinárodne úspešného a prosperujúceho slovenského hudobného vydavateľstva OPUS.

V pedagogickej činnosti pokračoval až od roku 1995 ako hosťujúci profesor na VŠMU. Bol všeobecne obľúbený ako milý, nekonfliktný kolega, veľkorysý a dobroprajný k žiakom. Jeho priateľská, pokojná povaha, skromnosť, neokázalosť vystupovania a ochota pomôcť každému a každej dobrej veci, mu zabezpečila široký okruh priateľov z rozličných umeleckých i občianskych sfér.

Okrem pedagogicko-výchovnej práce sa venoval koncertnej činnosti na domácich a zahraničných pódiách – Rusko, Nemecko, Maďarsko, Poľsko, Belgicko, Švajčiarsko, Francúzsko, pobaltské štáty, ázijské republiky, zámorie v štátoch USA a Mexiku a i.

Popri mnohých domácich festivaloch sa predstavil v rámci Pražskej jari, Medzinárodného hudobného festivalu v Brne, na festivaloch v Olomouci, Ostrave, v rámci Wiener Festwochen, na slávnostiach v Krakove, Vroclavi, Lodži, v Olive (Gdansk), na festivaloch v Istanbule, Bruseli, Stockholme, Arnstadte, Erfurte a Hamburgu.

Interpretoval a nahral mnoho významných organových diel všetkých štýlových období domácej aj zahraničnej tvorby na Slovensku i v zahraničí. Široké repertoárové spektrum obsahuje nielen vynikajúci citlivý ponor do hlbín Bachovej hudby a celostný prehľad skvostnou svetovou organovou literatúrou, ale jeho majstrovstvo odkrýva aj cenné bohatstvo organového umenia domácej proveniencie (J. Grešák, J. Podprocký, I. Parík), ktoré právom našlo svoje miesto na početných hudobných nahrávkach.

Okrem všetkých slovenských orchestrov spolupracoval tiež s poprednými českými orchestrami, ako aj s ďalšími zahraničnými telesami (napr. vo Vroclavi, s Krakovskou i so Sofijskou filharmóniou, so súborom Collegium musicum des WDR a ďalšími). Ako sólista spoluúčinkoval so slovenskými dirigentmi (Ondrej Lenárd, Ľudovít Rajter, Bystrík Režucha, Štefan Róbl, Ladislav Slovák, Róbet Stankovský, Ján Zimmer), českými (Karel Ančerl, Mario Klemens, Jiří Kout, Tomáš Koutnik, Stanislav Macura, Lubomír Mátl, Václav Neumann, Libor Pešek, Jindřich Rohan, Milivoj Uzelac) a s ďalšími zahraničnými dirigentmi (Leopold Mayer, Alfred Walter atď.). Spolupracoval s významnými domácimi inštrumentalistami a spevákmi.

Ako popredný reprezentant domáceho i zahraničného interpretačného umenia získal mnohé ocenenia medzinárodných organových súťaží a bol členom medzinárodných porôt.

Za všetky svoje úspechy vďačí iba vlastnej mimoriadne náročnej, sústavnej a dôslednej práci. Hudbu vnímal ako boží dar, v Bachovom diele obdivoval geniálnu zákonitosť tvorivého procesu. Ako koncertný umelec sa cítil predovšetkým tlmočníkom skladateľových ideí. Pristupoval k nim úprimne a prosto, bez snahy vnášať do hry iné prvky, než tie, ktoré obsahuje autorov hudobný zápis. Neprikláňal sa k „štýlovému“, „poučenému“, ani „svojskému“ ponímaniu interpretácie, ani k teoretizovaniu, nenútil sa k „čítaniu medzi riadkami“. Intonačná a rytmická precíznosť realizovania strohého zápisu v zaujatí vlastnej muzikality, to bola jeho umelecká priorita, ktorá ostáva zachovaná v nespočetných nahrávkach ako charakteristika jeho organovej hry.

 

Pôsobenie

1960 - 1961 učiteľ na ľudovej škole umenia v Bratislave
1964 - 1974 pedagóg organovej hry na Konzervatóriu v Košiciach, kde aj založil oddelenie pre organ (napr. žiaci Vladimír Rusó, Anna Zúriková)
1974  - sólista Štátnej filharmónie Košice

 


 

Jozef Konder, E. Sokolová a Juraj Sanitra

ochotnícki divadelníci, ktorí našli svoje uplatnenie v profesionálnom divadle.