Dnes je 18. 11. 2017 meniny má Eugen
English
Slovensky
Mapa stránky
RSS
Úvod » Informácie o obci » Charakteristika obce » Prírodné podmienky

Prírodné podmienky

Vodstvo

Do rieky Hron pretekajúcej po východo-južnej strane obce, sa vlieva potok Vyvieranica a potok Močiar. Potok Vyvieranica je odnožou potoka Sopotnica, prameniaceho pod Veľkou Chochuľou vo výške 1 402 m. V Sopotnickej doline v polovici toku sa časť rozdeľuje a tratí sa vo Farskom lese. Na povrch vychádza v chotári obce Medzibrod v Baništiach, kde vyviera zo zeme a mení sa v mohutný potok. Tento prírodný úkaz dal podnet k pomenovaniu potoka i údolia. Potok Močiar (Borovská voda) pramení v Borovom pod Kopkom. Celou dolinou je dopĺňaný vodou zo studničiek, ktorých je značné množstvo. Ani jedna neobsahuje minerálnu vodu, no v Hiadli, v Bukovci, v Brusne minerálne pramene sú. Obec Medzibrod má svoj zdroj pitnej vody v Tŕstí. Vodou z vodovodu je zásobená celá obec. Kanalizácia s čističkou odpadových vôd v obci nie je. Posledná povodeň bola v r. 1974.

 

Rastlinstvo

poniklec-slovenky.jpgÚzemie patrí do oblasti Západokarpatskej flóry. Lesy zaberajú takmer 60% katastrálneho územia. Porasty vytvárajú tie isté dreviny, z ktorých sa skladali za pradávna.

 

Lesné spoločenstvá sú zastúpené hlavne listnatými a zmiešanými lesmi, pričom dominujú bučiny. Brehové porasty tvoria jelše, vŕby s prirodzeným podrastom. V nižších polohách nájdemi i doby a hraby. V bučinách sa uplatňujú i zriedkavejšie dreviny ako čerešňa, brekyňa, mukyňa na sutinách i lipa, jaseň, javor a brest výnimočne i tis. Vlhkejšie miesta doliniek a severných expozícií zaberá i smrek a pekné sopoločenstvá vo vyšších polohách tvoria zmiešané porasty jedle, buka a smreka. Presvetlené miesta po kalamitách prípadne vyrúbané plochy masívne osídľuje breza a osika. Extrémne suché lokality na skalách a bývalé pasienkové lesy sú obsadzované borovicou lesnou, miestami bola vysadená i nepôvodná borovica čierna. Postupne sa však i tu v podraste prirodzene šíri buk ako hlavná pôvodná drevina na vápencovom podloží.


Lúky, ktoré neboli premenené chemizáciou, alebo sa na nich už dlhodobejšie chemické hnojivá neaplikujú tvoria suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží miestami i s výskytom orchideí. Ďalej sú to podhorské kosné lúky a v malom rozsahu i podmáčané lúky a slatiny.

 

crievicnik-papuckovy.jpgZ chránených rastlín sa na území chotára Medzibrodu vyskytuje tis v lesných porastoch na troch lokalitách, poniklec minimálne na piatich lokalitách, vstavač mužský, vstavač purpurový, vstavač bledý, vemenník dvojlistý, bradáčik vajcovitý, päťprstnica obyčajná, niekoľko druhov kruštíkov, vstavačovec bazový, vstavačovec májový, vstavačovec laponský, črievičník papučkový, prilbovka biela, prilbovka červená, neotinea trojzubá, ľalia zlatohlavá, veternica lesná a iné. Ako symbol medzibrodskej kveteny sa dá nazvať črievičník papučkový, ľudovo papučka, ktorá hojne kvitne v prirodzených bukových lesoch na vápencovom podloží veporskej časti a na dvoch lokalitách tatranskej časti chotára.
 

Hlvnými drevinami sú: jedľa, dub, javor, jaseň, breza, brest, jarabina a hrab. Vedľa Hrona a potokov rastie vŕba, jelša, klen, tŕpka. Popri cestách: agát a lipa. V záhradách sa objavujú jablone, hrušky, slivky, čerešne a orechy.
Na lúkach a v lesoch v Borovom a na Strose a Toryse rastú v lete v hojnom množstve jedlé huby: hríby, brezáky, kuriatka, masliaky, plávky, rýdziky, pečiarky, bedle, ale aj nejedlé huby: satan a muchotrávka.

 

Živočístvo

hluchan.jpgBohaté zastúpenie má hmyz. Zo vzácnejších druhov sa vyskytujú roháč, fúzač alpský, jasoň chochlačkový, bielopásavec topoľový.

 

Z vodných živočíchov sú zaujímavé hlavátka podunajská a rak riečny.


Obojživelníky postupne početne ustupujú z dôvodu likvidácie mokradí (močíl) z okolia obce. Pozorovať môžeme skokana hnedého, ropuchu bradavičnatú, kumku žltobruchú, salamandru škvrnitú, mloky a iné.


Vtáctvo reprezentujú bežné druhy zmiešaných lesov, vodné vtáctvo a synantropné druhy. Pozornosť si zasluhujú občasné prelety vzácnejších dravcov ako orol skalný, sokol sťahovavý a zriedkavý výskyt tetrova hlucháňa. Prirodzene sa vyskytuje výr skalný, sova obyčajná ako i sova dlhochvostá. Nápadné sú bocian biely, bocian čierny a početné prelety kormoránov a volaviek ponad rieku Hron.


Z cicavcov sú bežne rozšírené srnec, jeleň, diviak, vydra riečna, zajac poľný, líška, rys vlk, medveď, kuny, mačka divá a iné.

 

Poľnohospodárstvo

Polia a pasienky obhospodaruje Roľnícke družstvo Hron v Slovenskej Ľupči a súkromne hospodáriaci roľník. Na poliach sa pestuje kŕmna kukurica, jačmeň, ďatelina. Chovajú sa tu ovce a hovädzí dobytok na mlieko.

 

Chránené územie

mackova.jpgCelá časť katastrálneho územia severne od rieky Hron je súčasťou OP NAPANT. Hneď nad obcou severným smerom je vyhlásená prírodná rezervácia Máčková o výmere 42,23 ha kde je hojný výskyt poniklecov a zachovalé lesostepné spoločenstvá ako aj spoločenstvá bukového lesa prírode blízkeho charakteru. Skoro celá nízkotatranská lesnatá časť je súčasťou území NATURA 2000 teda územia európskeho významu Ďumbierske Nízke Tatry a chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry. Rieka Hron spolu s brehovými porastami je navrhnutá v doplnku ako ÚEV Alúvium Hrona.


Cez územie katastra obce Medzibrod neprechádza žiadna turistická značkovaná trasa. Prechádza tu však cyklotrasa, ktorá spája obce Hiadeľ, Brusno, Pohronský Bukovec a Medzibrod.